Jdi na obsah Jdi na menu
 


Trošku s historie

18. 1. 2009

Korene ľadového hokeja siahajú hlboko do minulosti v rôznych hrách so zahnutými hokejkami a okrúhlou loptičkou. O rozšírení týchto hier svedčia predovšetkým rôzne vyobrazenia už v staroveku (národné múzeum v Aténách - obraz chlapcov hrajúcich sa zahnutými palicami a loptičkou - 5000 rokov pred. n. l.); ďalej obrazy flámskych maliarov zo 16. storočia zachycujúcich mužov na ľade, ktorí mieria palicou na loptičku - bez súpera! - na cieľ = teda akýsi golf na ľade. Podobné svedectvá existujú aj z ďalších miest Európy, Ruska, Nemecka, Škótska i Anglicka.

K vlastnému vývoju ľadového hokeja, ako ho poznáme dnes, došlo v severnej Amerike v priebehu dvesto rokov. Keď v 16. storočí prenikli Francúzi do kraja Veľkých jazier, hrali tam indiánske kmene Huronov, Irokézov a Chippewayov na suchu i na ľade hru s palicami a loptičkou - BAGGATAWAY. Európski vojaci si so sebou priniesli hru založenú na podobnom princípe - HOGUET (čo je prapôvodný názov hokeja). Zo vzájomného vplyvu týchto hier vznikol LACROSSE, ktorý sa hrá na ľade i na suchu, ale bez korčúľ. Po vojne Francúzov s Angličanmi (1755-63) sa stali páni Kanady Angličania, ktorí zaviedli hru - HURLING, ktorú sa naučili v Indii, a výrazne pripomínala hokej, ale tiež škótske SHINNEY (SHINTY). V roku 1856 sa do Kanady premiestnil anglický pluk Royal Canadian Rifles, jeho vojaci sa v prístavoch Kingston - určitú dobu bol hlavným mestom, a Halifax učili počas voľna korčuľovať a keďže poznali hru SHINNNEY preniesli ju na ľad.

Spolu s Kingstonom a Halifaxom sa o posledný krok k ľadovému hokeju zaslúžil i Montreal, kde na McGillovej univerzite hrávali hru na ľade študenti, ktorí po prvý raz postavili do bránky aj brankára (súper, ktorý ho nemal mohol používať menšiu bránku). V roku 1878 študenti vypracovali prvé pravidla, ktoré určovali, že sa hokejka môže zdvíhať len do výšky ramien, protivník sa nesmel napadnúť zo zadu, nebolo povolené ho držať, kopať, blokovať podlezením ako v rugby a prihrávať dopredu. A podľa historikov tejto univerzity sa tu hralo tiež prvé stretnutie v ľadovom hokeji pod strechou, v roku 1875.

Skinney sa hralo s gumovou loptičkou, ale v tomto prvom stretnutí v hale už sa na ľade objavil predchodca puku - plochý a guľatý kus dreva. Gumový puk prišiel na svet v roku 1877 a podľa ústneho podania bol jeho tvorcom študent F.W. Robertson (autor prvých pravidiel hokeja) ktorý odrezal spodnú a dolnú časť guľatej loptičky. V roku 1900 - opäť podľa ústneho podania - vystrelil Francis Nelson na bránku a puk, ktorý ju preletel, zranil diváka. Nelson sa potom vydal do prístavu, kde kúpil starú rybársku sieť, ktorú zavesil do bránky. Časom, aby puk stále nelietal mimo hraciu plochu, sa začali používať mantinely - ohradenie - a postupom doby dostával hokej ďalšie a ďalšie úpravy až do dnešnej podoby.

Jedným z prvých známych propagátorov hokeja bol guvernér Kanady, lord F.A.Stanley. Hokej hrával tiež Princ Waleský, neskorší kráľ Eduard VII. (1901 - 1910) a vojvoda z Yorku, tiež neskorší kráľ. O rozšírenie hokeja v Európe sa zaslúžili predovšetkým anglický vojaci a študenti, ktorí sa vracali z Kanady. Jeho rozvoj urýchlil v tej dobe v Európe veľmi obľúbený "bandy" hokej na ľade, ktorý sa hral s guľatou loptičkou a jeho vznik sa datuje od prvej polovice 19. storočia.

História ľadového hokeja v Čechách a na Slovensku

Čechy sa stali v roku 1908 spolu s Francúzskom , Anglickom, Švajčiarskom a Belgickom zakladajúcim členom LIHG (Ligue Internationale de Hockey sur Glace, čo je pôvodný Francúzky názov pre Medzinárodnú federáciu ľadového hokeje, ktorý sa neskôr zmenil na anglicky IIHF - International Ice Hockey Federation). Prihlášku podali Josef Gruss a Emil Prochazka. Netrvalo dlho než sa Česi stali v tejto hre naozaj špičkoví. Účasť na druhom majstrovstve Európy v roku 1911 premenili český hráči v obrovský úspech, porazili Švajčiarsko 13:0, Nemecko 4:1, Belgicko 3:0 a stali sa po prvý raz majstri Európy. V roku 1918 vznikol Československý hokejový zväz. V roku 1933 bola Praha prvý raz dejiskom svetového šampionátu a zúčastnila sa aj Kanada, ktorá ho aj vyhrala, naši skončili tretí.

Medzi ľuďmi na Slovensku začal byť ľadový hokej výraznejšie populárny až vďaka ME vo Vysokých Tatrách v roku 1925. Dôležitým medzníkom bol aj rok 1929, keď sa v Starom Smokovci konal 1. ročník Tatranského pohára (druhého najstaršieho turnaja v Európe - po "Spengler Cup" -e). O dva dni neskôr vznikla prvá slovenská hokejová organizácia. Na Silvestra v roku 1929 založili Slovenskú župu hokeja ako súčasť Československého zväzu hokeja. Zakladajúcimi členmi boli Ski klub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Vysoké Tatry, ČsŠK Košice a ŠK Žilina. Aj na Slovensku tak dostal hokej strešnú organizáciu a tento dátum je aj dňom začiatku histórie organizovaného hokeja na Slovensku. Prvá organizovaná súťaž odštartovala v roku 1930 - majstrovstvá Slovenska - a v roku 1936 sa prvé mužstvo zo Slovenska prebojovalo do celoštátnej československej hokejovej ligy. Bol to klub HC Tatry. O rok neskôr sa druhým účastníkom stal vysokoškolský klub VŠ Bratislava.

Prvým Slovákom, ktorý sa dostal do československej reprezentácie bol Košičan Ladislav Troják, ktorý štartoval v r. 1937 na MS v Londýne. V roku 1934 odišiel hrať do Prahy - do vtedy jedného z najlepších mužstiev v Československu, LTC Praha. A práve to mu otvorilo dvere do reprezentácie. V mužstve Československa nechýbal ani na ZOH v roku 1936 v Garmich - Partenkirchene, kde reprezentačný výber ČSR skončil na 4. mieste. No nad Európou sa už začal vznášať čierny oblak fašizmu a blížiacej sa 2. svetovej vojny.
Poriadanie prvého povojnového MS v roku 1947 zverila IIHF opäť Československu. Náš reprezentačný tým slávne zvíťazil a hráči boli oslavovaní ako národní hrdinovia. Medzi hráčmi bol aj spomínaný Košičan Ladislav Troják a mužstvo trénoval Slovák kanadského pôvodu - Matej Buckna. Žiaľ, o rok neskôr nastal komunistický režim, komunisti postupne začali likvidovať a kruto prenasledovať mnohé osobnosti, ktoré boli medzi ľuďmi obľúbené a aj hokejových hráčov pozatvárali na dlhé desiatky rokov do vezenia.Ako všetko u nás aj ľadový hokej sa musel povinne podriadiť komunistickému mysleniu a každý medzinárodný úspech sa považoval hlavne za víťazstvo socializmu. No kvalitní hráči sa objavovali ďalej a len vďaka týmto jednotlivcom náš hokej nestratil úroveň. Napr. v 60 - tych rokoch sa stal Slovan Bratislava jedným z najlepších mužstiev v československej lige. V mužstve sa postupne presadili výrazné hokejové osobnosti - Dzurilla, Starší, Gregor, Čapla, Golonka, Černický a mladý Nedomanský. V tomto desaťročí bol Slovan Bratislava až 7 x korunným princom ligy a viackrát mu majstrovský titul ušiel len o vlások. Bola to silná generácia, ktorá sa výrazne zapísala do histórie československého hokeja.

V sezóne 1963/64 vznikli Česká a Slovenská národná liga a o postup sa bojovalo v kvalifikácii. Hneď v jej prvom ročníku postúpil do najvyššej súťaže práve víťaz Slovenskej národnej ligy - Dukla Košice, ktorá sa neskôr premenovala na VSŽ Košice. Po rokoch sa tak do 1. ligy dostalo druhé mužstvo zo Slovenska. Zásluhu na tom mal aj jeden z najlepších brankárov v histórii československého hokeja : Jiří Holeček, ktorý v Košiciach prežil 10 sezón. Košice sa tak stali ďalšou baštou nášho hokeja, kam prúdili talenty z klubov nižších súťaží, ale rástli tam aj vlastní odchovanci. Kvalita československej reprezentácie sa v 60 - tych rokoch výrazne zvýšila aj zásluhou slovenských hokejistov. V tradičných derby zápasoch so Sovietskym zväzom prišli prvé víťazstvá, neraz chýbalo ku zlatu neuveriteľne málo. Predovšetkým v závere pôsobenia tejto veľkej generácie a po nástupe novej, na ZOH v Grenobli, v roku 1968, a o rok neskôr na MS v Štokholme

To, čo sa nepodarilo reprezentácii v 60. rokoch prišlo hneď v nasledujúcom desaťročí, najúspešnejšom v histórii Československého hokeja s výrazným prispením slovenských hokejistov. Poslední mohykáni predchádzajúcej generácie, pri ktorej vyrástla ďalšia, sa v roku 1971 postarali vo Švajčiarsku o ďalší titul majstrov Európy. Vrchol prišiel o rok neskôr v Prahe, kde Československo vybojovalo tretí titul majstrov sveta. Skvelé desaťročie pokračovalo i počas pôsobenia reprezentačnej trénerskej dvojice Karel Gut a Ján Starší, ktorá mužstvo doviedla k zlatým medailám v rokoch 1976 a 1977.

Pri tomto období je nutné pripomenúť si meno brankára Vladimír Dzurilla. Bol to najlepší brankár sveta svojej doby, ak nie celej histórie hokeja. 10 x štartoval na majstrovstvách sveta, 3x na ZOH a nikdy sa nevrátil bez medaily. Najcennejšiu - zlatú - získal 3 krát ! Prvýkrát štartoval na MS v roku 1963 a naposledy v roku 1977, pri piatom titule majstrov sveta pre Československo. Nezabudnuteľné sú však jeho výkony na 1. ročníku Kanadského pohára v roku 1976. V základnej skupine s Kanadou nedostal ani gól a Československo vyhralo 1 : 0. Vo finále - opäť proti Kanade - sa znovu zaskvel, stal sa miláčikom kanadského publika a aj prísna a kritická kanadská tlač mu vzdala hold.
Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák V prvej polovici 80. rokov patrila útočná formácia Lukáč - Rusnák - Liba k najlepším v Európe.

Posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie boli majstrovstvá sveta v roku 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava. Rozlúčka štátu i spoločnej hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk. Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú samostatnú históriu (na základe rozhodnutia IIHF) úplne z posledného schodíka svetovej hierarchie (z C - kategórie MS), ale veľmi rýchlo dal o sebe vedieť. Vďaka šikovnej diplomacii sa Slovensko mohlo v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhralo ju. Otvorila sa mu tak cesta na ZOH do Lillehameru v roku 1994. Výkony slovenského mužstva na olympijských hrách prekvapili mnohých svetových odborníkov. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným (Slovákom, ktorý sa dostal do Siene slávy NHL), vyhralo silnú skupinu v spoločnosti Kanady, Švédska i USA a nešťastne prehralo až v predĺžení vo štvrťfinále s Ruskom 2 : 3.
Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák V prvej polovici 80. rokov patrila útočná formácia Lukáč - Rusnák - Liba k najlepším v Európe.
Slovenský hokej sa teda rýchlo vyšplhal medzi elitu. V nasledujúcich rokoch po rozdelení Československa patrili mužstvá Slovenska a Česka medzi najlepšie na svete. A z majstrovstiev sveta odnášali bronzové, strieborné i zlaté medaily.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

super

(davidboss, 5. 5. 2011 19:09)

je to super kto to pisal