Jdi na obsah Jdi na menu
 


Edmonton Oilers

17. 1. 2009

 

Edmonton Oilers predstavuje jeden z tých najúspešnejších klubov NHL a s týmto klubom bude navždy spojené predovšetkým jedno meno – Wayne Gretzky. Olejári získali celkovo päť Stanleyho pohárov a „Great One“ tu prežil najslávnejšie roky svojej kariéry.

Tento klub z kanadskej provincie Albera niesol pôvodne názov Alberta Oilers, ale už po roku od svojho vzniku sa pretransformoval na Edmonton Oilers.

Názov Oilers nesie klub plným právom, veď Edmonton patrí medzi hlavné centrá ropného priemyslu v Kanade. Klubovými farbami sú modrá, biela a medená, logu dominuje kvapky ropy a nadpis Oilers umiestnený v kruhu.

História olejárov sa začala písať v roku 1972. Excentrický majiteľ klubu Wild Bill Hunter sa vtedy so svojim tímom Alberta Oilers prihlásil do novej ligy World Hockey Association, kde sa stal jedným z dvanástich zakladajúcich členov. 11. septembra vyhrali Oilers svoj prvý zápas v histórii WHA, keď zdolali Ottawu Nationals na jej domácom ľade. Počas sezóny ale hrala Alberta len priemerný hokej a tak sa rozhodol Hunter postaviť na trénerskú lavičku. Strávil na nej 26 zápasov, v ktorých dosiahol bilanciu 14-11-1. Spoločne s Minnesotou Fighting Saints si vybojovala Alberta posledné miesto do bojov v play-off. Vyraďovacia časť sa hrala na jeden víťazný zápas a ten prehrali Oilers 2:4. Hviezdou mužstva bol Jim Harrison, ktorý získal 66 zápasoch 86 bodov, vrátane 39 gólov.

V sezóne 1973/74 už figuroval klub pod názvom Edmonton Oilers a Bill Hunter sa vrátil do funkcionárskej lóže. Jeho tím zaznamenal bilanciu 38-37-3 a do play-off postúpil z tretej priečky. Ani tentoraz sa ale vo vyraďovacej časti ďaleko nedostal, keď podľahol Minnesote Fighting Saints v piatich zápasoch.

Pred ročníkom 74/75 sa presťahovali olejári do novej arény Northlands Coliseum. Na novom ľade sa ale trápili a tak sa Wild Bill Hunter postavil opäť na trénerskú lavičku. Tentoraz ale vyhorel a Oilers spadli až na posledné miesto Centrálnej divízie. S bilanciou 36-38-4 da tentoraz do play-off nedostali.  Zaujímavosťou je, že práve v tejto sezóne absolvoval v Edmontone svoj jediný ročník slávny brankár Jacques Plante. Pre sedemnásobného držiteľa Vezinovej trofeje to bola posledná sezóna v kariére (vôbec prvá vo WHA) a za Oilers v nej odchytal 40 zápasov.

Sezóna 1975/76 priniesla reorganizáciu divízií a „naftári“ sa dostali do Kanadskej divízie. Ja napriek slabej bilancii 27-49-5 postúpili zo štvrtého miesta do play-off, tam ich ale čakalo skoré vyradenie. S Winnipegom Jets totiž prehrali štyri zápasy v rade. Nepomohla ani výborná produktivita trojice Norm Ullman (4 body), Ed „Rusty“ Patenaude (5 bodov) a Tim Sheehy (4 body). Práve toto trio bolo zároveň najproduktívnejším aj v základnej časti.

O rok neskôr sa vrátila WHA k dvom divíziám a Edmonton sa ocitol opäť v Západnej divízii. Výkony zverencov nového trénera Bepa Guidolina sa zlepšili len o máličko, ale s 34 víťazstvami postúpili Oilers aj tentoraz do play-off. V ňom sa však zopakoval scenár z predošlej sezóny, katom boli pre zmenu hráči Houstonu Aeros.  Na post najproduktívnejších hráčov sa dostali nové posily Gavin Kirk z Birminghamu a Bryan Campbell z Indianapolisu.

Pred sezónou 1977/78 odišli niektoré kluby WHA do NHL a liga sa tak zúžila len do jednej divízie. Edmonton v nej obsadil s bilanciou 38-39-3 piate miesto. Zaujímavosťou bolo, že po osem zápasov odohrali vo WHA aj výbery Československa a Sovietského zväzu. Ich výsledky sa započítavali aj do ligovej tabuľky. Najproduktívnejší hráč tímu Ron Chipperfield (85 bodov) získal o 16 bodov viac ako druhý v poradí – Bill Fletch. Naftári tentoraz v play-off stroskotali v piatich zápasoch na New England Whalers.

Nová éra Edmontonu sa začala písať v sezóne 1978/79, kedy do kádra Oilers zavítal z Indianapolisu mladý 17-ročný Wayne Gretzky. Hneď vo svojej prvej sezóne získal v 80-tich zápasoch (osem z nich odohral v Indianapolise) 110 bodov, pričom strelil 46 gólov. Najmä vďaka jeho skvelým výkonom) vyhrali olejári základnú časť a po prvýkrát sa prebojovali aj cez prvé kolo vyraďovacej časti, hoci na postup cez New England Whalers potrebovali až sedem zápasov. Wayne získal v play-off 20 bodov v trinástich zápasoch. Vo svojom premiérovom finále nestačili v šiestich zápasoch na Winnipeg Jets, ale to ich až tak veľmi mrzieť nemuselo, pretože oveľa dôležitejšou udalosťou bol postup do NHL, kde sa Edmonton sťahoval spoločne s Whalers, Jets a Quebecom Nordiques). Oilers si navyše udržali Gretzkeho vo svojom kádri a to bolo to najdôležitejšie.

Hneď vo svojej prvej sezóne v NHL získal Wayne Gretzky Hartovu trofej. Po vedením trénera Glena Sathera získal v 79 zápasoch 137 bodov a strelil 51 gólov. Problémom naftárov bol ale brankársky post a Sather vyskúšal počas sezóny až šiestich gólmanov (najviac odchytal Eddie Mio).  Gretzky by bol určite aj najlepším nováčikom, ale vedenie NHL rozhodlo, že keďže už odohral plnú sezónu vo WHA, za nováčika považovaný nebude. Do play-off postupovali Oilers zo štvrtého miesta v Smythovej divízii (bilancia 28-39-13), ale tam narazili na veľmi silnú Philadelphiu Flyers. Gretzky na všetko sám nestačil a po troch prehrách v rade (dvakrát až po predĺžení) sa sezóna v Edmontone skončila.

V sezóne 1980/81 sa stal Wayne prvýkrát najproduktívnejším hráčom NHL a okrem toho získal svoju druhú Hart Trophy. K 55 gólom pridal tentoraz až 109 nahrávok a celkovo tak nazbieral 164 bodov. Oilers už ale tentoraz neboli len o Gretzkom. V útoku začali žiariť aj Jarri Kurri a Mark Messier, zatiaľ čo v obrane odohral svoju prvú sezónu v NHL talentovaný Paul Coffey.  Do play-off postupovali olejári zo štvrtého miesta a hneď v prvom kole pocítil ich útočný potenciál Montreal. V troch zápasoch inkasovali Canadiens až 15 gólov a neostávalo im tak nič iné, len zaželať svojmu súperovi veľa šťastia v druhom kole. V ňom sa ale Edmonton musel skloniť pred veľmi silným NY Islanders. Na ostrovanov nestačila ani smršť v podobe Gretzkeho, ktorý zaznamenal v play-off v deviatich zápasoch 21 bodov.

Brankársky problém sa po rokoch hľadania podarilo Satherovi vyriešiť až v sezóne 1981/82, kedy sa v Edmontone objavil Grant Fuhr. Wayne Gretzky predviedol neuveriteľnú sezónu, keď v 80-tich zápasoch strelil dych vyrážajúcich 92 gólov a starý rekord Phila Esposita prekonal o 16 presných zásahov. Great One okrem toho zlepšil o 48 bodov aj rekord v celkovej produktivite a na jeho konto pribudlo 212 bodov.  Cez stobodovú hranicu sa dostal aj Glenn Anderson, tretím najproduktívnejším hráčom Oilers bol obranca Paul Coffey. Mark Messier strelil 50 gólov, čo by bola pre každého hokejistu skvelá méta. Keďže dal ale Gretzky takmer raz toľko gólov, nevzbudil tento výkon až takú veľkú pozornosť. S bilanciou 48-17-15 vyhrali hráči z provincie Alberta Smythovu divíziu, ale v play-off prišlo veľké sklamanie, keď sa museli po piatich zápasoch porúčať. Chlieb série s LA Kings sa lámal v treťom súboji, v ktorom prešustrovali Oilers skvelý náskok a napokon prehrali v predĺžení.

Vo svojej dominancii pokračoval Wayne Gretzky aj v sezóne 1982/83. Hviezda Edmontonu získala svoju štvrtú Hartovu trofej v rade a so 71 gólmi a 125 nahrávkami sa stal Wayne opäť najproduktívnejším hráčom ligy. Magazín Sports Illustrated ho vyhlásil za športovca roka. Práve vďaka nemu začali Edmonton registrovať aj Američania, ktorí dovtedy ani len nevedeli, kde toto mesto vlastne na mape leží.

Skvelý Wayne strhol aj ostatných spoluhráčov a cez stobodovú hranicu sa dostali aj Mark Messier, Glenn Anderson a Jari Kurri.  Paul Coffey ostal len štyri body pred stovkou. Výsledkom bola obhajoba víťazstva v Smythovej divízii a jasný postup do play-off.

Svoju prvú sezónu v zámorí odohral slávny český útočník Jaroslav Pouzar, ktorý získal 33 kanadských bodov a v Edmontone zotrval aj v nasledujúcich dvoch ročníkoch.  V bráne sa striedali Andy Moog a Grant Fuhr a 32 zápasov odohral napríklad aj súčasný tréner Kanady Marc Habscheid.

V play-off sa v prvom kole stretli olejári so starými známymi z WHA – Winnipegom Jets. Po troch víťazstvách ich čakal ďalší zaujímavý súper. V bitke o Albertu si svoje sily zmerali s Calgary Flames. V piatich zápasoch nastrieľali naftári až 35 gólov, pričom samozrejme žiaril najmä Gretzky. Ten získal v 16-tich play-off zápasoch celkovo 38 boodv.

Po postupe cez Calgary si vo finále Campbellovej konferencie zgustli zverenci Glena Sathera na Chicagu Blackhawks, ktorému nastrieľali v štyroch zápasoch 25 gólov. Do finále tak prichádzali s úžasnou bilanciou 84 gólov v 12-tich stretnutiach.

Finále ale predstavovalo oveľa ťažší oriešok. Súperom Edmontonu totiž nebol nikto iný, ako trojnásobný držiteľ Stanleyho pohára – New York Islanders. V prvom zápase série okúsili olejári kvality brankára ostrovanov naplno a výsledkom bola prehra 0:2. Na kvalitnú defenzívu hráčov z New Yorku nenašli Kanaďania recept ani v nasledujúcich zápasoch a v štyroch stretnutiach vsietili len 6 gólov. To samozrejme na Stanley Cup stačiť nemohlo.

Do sezóny 1983/84 vstupovali Oilers s jasným cieľom – dotiahnuť svoje dielo tentoraz až do konca. Gretzky strelil 87 gólov a získal 205 a do vitríny si tak už tradične uložil Hartovu trofej. Naplno žiarila aj hviezda obrancu Paula Coffeya. Kanaďan obsadil druhé miesto v produktivite za Gretzkym (40 gólov a 86 nahrávok). Cez sto bodov sa opäť dostali aj Kurri a Messier, Andersonovi na to chýbal jediný bod.

S bilanciou 57-18-5 sa stal Edmonton víťazom základnej časti a spanilá jazda pokračovala aj v play-off. V prvom kole si poradili Oilers poľahky s Winnipegom a potom si zopakovali postup cez provinčného rivala z Calgary. Plamene ale pálili riadne a o postupe Satherovcov napokon rozhodoval až siedmy zápas.

Oveľa jasnejší priebeh mala séria s Minnesotou North Stars, v ktorej potrebovali olejári na postup len 4 zápasy. Do finále sa dostali aj NY Islanders a tak nastal čas na veľkú odplatu za predošlú sezónu. Isles sa snažili o zisk svojho piateho Stanleyho pohára v rade, Edmonton naopak túžil po prvej striebornej trofeji.

Vstup do finále Edmontonu vyšiel a Grant Fuhr vychytal v prvom zápase shutout (1:0). V druhom zápase ale vyhrali ostrovania presvedčivo 6:1. Séria sa potom sťahovala do Edmontonu a Oilers sa rozbehli na plné obrátky. V nasledujúcich troch zápasoch strelili až 19 gólov a Edmonton tak mohol oslavovať historicky prvý zisk Stanleyho pohára. Hoci nazbieral Gretzky v play-off až 35 bodov, Conn Smythe Trophy si odniesol jeho spoluhráč Mark Messier. Rodák z Edmontonu získal v 19-tich zápasoch 26 bodov, pričom strelil osem gólov.

Za obhajobou majstrovskej trofeje vykročil Edmonton v sezóne 1984/85 tak ako sa patrí. Gretzky nazbieral 208 bodov a ukoristil si šiestu Hartovu trofej v rade. Veľký Wayne strelil 73 gólov a len o dva presné zásahy menej zaznamenal Jari Kurri. Paul Coffey si na svoje konto pripísal 121 bodov a konečne sa dočkal svojej prvej Norrisovej trofeje.

Bilancia 49-20-11 nemohla znamenať nič iné ako víťazstvo v Smythovej divízii. V pla-yoff postúpil Edmonton v prvom kole cez Los Angeles Kings, ale vo dvoch zápasoch sa rozhodovalo až v predĺžení. Nasledovali štyri víťazstvá nad Winnipegom Jets a vo finále Campbellovej konferencie si Oilers poradili s Chicagom Blackhawks. Len v prvých dvoch zápasoch série nastrieľali jastrabom až 18 gólov! Hawks sa však nevzdávali a v nasledujúcich dvoch dueloch strelili 13 gólov a dokázal zrovnať na 2:2. Olejári potom preradili na vyšší stupeň a dokázali, že ich mužstvo jednoducho neprestieľa nik. Výsledkom bol postup do finále, kde ich tentoraz čakala Philadelphia. Flyers vyhrali prvý zápas 4:1, ale potom sa už presadzovali len zverenci Glena Sathera. Tí vyhrali štyri zápasy v rade a výsledkom bola úspešná obhajoba Stanleyho pohára. Wayne Gretzky pritom vytvoril nové rekordy play-off, keď nahral na 30 gólov a získal 47 bodov. To mu samozrejme vynieslo aj Conn Smythe Trophy.

Po zisku dvoch Stanleyho pohároch valcoval Edmonton aj v základnej časti 1985/86. Olejári získali svoju prvú Prezidentskú trofej v histórii a s bilanciou 56-17-7 postupovali do play-off z prvého miesta. Wayne Gretzky zlomil vlastný rekord, keď nazbieral 215 bodov, z čoho až 163 získal za nahrávky. V najproduktívnejšej štvorici NHL skončili aj Jarri Kurri (131 bodov) a Paul Coffey (138 bodov). Cez sto bodov sa dostal opäť aj Glenn Anderson.

V play-off vyradili Oilers v prvom kole po troch zápasoch Vancouver Canucks. Vo finále Smythovej divízie ale prišli oveľa väčšie ťažkosti a v bitke o provinciu Alberta tentoraz triumfovalo Calgary. Flames tak po siedmich zápasoch ukončili snahu o majstrovský hetrik svojho kanadského rivala.

Ani po neúspechu v play-off naftári o svoju chuť po víťazstvách neprišli. V ročníku 1986/87 získali svoju druhú Prezidentskú trofej, pričom vyhrali 50 stretnutí. Wayne Gretzky vybojoval už ôsmu Hartovu trofej a do svojich štatistík si pripísal ďalších 183 bodov (62 gólov). Paul Coffey odohral kvôli zraneniu len 59 zápasov a tak sa tentokrát okrem Wayna dostali cez stovku len Jarri Kurri a Mark Messier. Vo svojej prvej kompletnej sezóne v NHL sa v dobrom svetle prezentoval aj Fín Esa Tikkanen, ktorý získal v 76 zápasoch 78 bodov.

V play-off prehrali Oilers hneď prvý zápas s Los Angeles Kings 2:5. To ich ale správne nabudilo a v druhom zápase rozbombardovali kráľov výsledkom 13:3. Od tohto momentu už prebrali žezlo definitívne a v posledných štyroch zápasoch strelili celkovo 30 gólov.

Finále Smythovej divízie so sebou prinieslo ľahkú prekážku v podobe Winnipegu Jets a Edmonton potreboval na postup len štyri stretnutia. Vo finále Campbellovej konferencie prehrali Satherovci prvý súboj, ale potom si s Detroitom Red Wings poradili v štyroch zápasoch v rade.

Vo finále to najprv vyzeralo na suverénny zisk trofeje, keď po úvodných štyroch dueloch viedli olejári nad Philadelphiou Flyers 3:1. Letci sa ale oklepali a dvoma víťazstvami si vynútili rozhodujúci siedmy zápas. V ňom olejári konečne našli recept na brankára Rona Hextalla a získali svoj tretí Stanleyho pohár v posledných štyroch rokoch.

Gretzky sa na tejto ceste za titulom prezentoval predovšetkým ako fantasticky nahrávať a k piatim gólom pridal až 29 asistencií. Streleckú taktovku naopak prebrali Kurri (15), Anderson (14) a Messier (12 gólov).

Pred sezónou 1987/88 odišiel do Bostonu dlhoročný brankár Edmontonu Andy Moog a z Granta Fuhra sa stala suverénna jednotka. Svojich prvých šesť zápasov v drese Oilers odohral Bill Ranford, ktorý neskôr odchytal za tento klub deväť sezón.

Olejári vyhrali v základnej časti 44 zápasov a k víťazstvu v Smythovej divízii pridali celkové druhé miesto. Gretzky svoj lesk nestratil, ale tentoraz odohral len 60 zápasov (40+109) a tak získal Hartovu trofej i titul najproduktívnejšieho hráča základnej časti Mario Lemieux z Pittsburghu.  Práve k Penguins putoval obranca Paul Coffey a Oilers tak prišli o svojho najproduktívnejšieho zadáka.

V prvom kole play-off vyradil Edmonton v piatich zápasoch Winnipeg Jets. Vo finále Smythovej divízie nastal čas na odplatu za rok 1986 a Oilers si poradili v štyroch stretnutiach s víťazom základnej časti z Calgary. Ani finále Campbellovej konferencie nepredstavovalo veľký problém a na postup cez Detroit Red Wings potrebovali hráči z Alberty len päť zápasov.

Dobre naolejovaný stroj zaberal aj vo finále a Oilers vyhrali v sérii s Bostonom Bruins prvé tri stretnutia. Vo štvrtom zápase bol stav v Boston Garden dlho vyrovnaný (3:3), ale potom Edmonton pridal a víťazstvom 6:3 dokonal svoje fantastické dielo. Toto víťazstvo znamenalo pokračovanie dominancie tejto dynastie a zisk štvrtého Stanleyho pohára v posledných piatich rokoch.

Wayne Gretzky získal v 19-tich play-off zápasoch 31 bodov a do jeho zbierky tak pribudla druhá Conn Smythe Trophy. Desať a viac gólov strelili vo vyraďovacej časti okrem Wayna i Mark Messier, Jarri Kurri, Craig Simpson (prišiel počas sezóny z Pittsburghu) a Esa Tikkanen.

9. augusta 1988 nastal jeden z najhorších dní v histórii Oilers. Wayne Gretzky bol totiž spoločne s Martym McSorleym a Mikom Krushelmyskim vymenený do Los Angeles Kings za Jimmyho Carsona, Martina Gelinasa a tri prvé voľby v draftoch (89,91,93). Okrem toho zaplatili králi približne 15 až 20 miliónov dolárov. K tejto výmene donútili majiteľa Edmontonu Petra Pocklingtona finančné problémy.

Gretzky sa vrátil do Edmontonu vo veľkom štýle počas Zápasu hviezd, v ktorom sa stal v Northlands Coliseum najužitočnejším hráčom.

Bez Gretzkeho sila Oilers výrazne poklesla a výsledkom bola bilancia 38-34-8, ktorá zaručovala tretie miesto v divízii.  Cez stobodovú hranicu sa tentoraz ledva prešplhali Kurri a Carson. A aby si dopili fanúšikovia Edmontonu kalich horkosti do dna, v prvom kole narazil ich tím práve proti LA Kings. Naftári bojovali ako levy a po štyroch zápasoch viedli 3:1. Potom sa však prejavil faktor „Great One“ a najväčšia legenda kanadského hokeja previedla Kings do druhého kola.

V sezóne 1989/90 sa ukázalo, že Edmonton dokáže víťaziť aj bez Gretzkeho. Pod vedením trénera Johna Mucklera sa dostal z tieňa slávnej 99-tky Mark Messier, ktorý sa stal novým vodcom olejárov. Mark strelil 45 gólov a získal celkovo 129 bodov a za svoje skvelé výkony bol odmenený Hartovou trofejou.

Svoju prelomovú sezónu prežil Bill Ranford, ktorý vytlačil z brány Granta Fuhra. V obrane sa Oilers spoliehali na tradičné opory Steva Smitha a Kevina Lowa a silu útoku zvýšili príchody Petra Klímu, Joa Murphyho a Adama Gravesa z Detroitu (opačným smerom putovali Jimmy Carson a Kevin McClelland).

Do play-off postupovali hráči z Alberty z druhého miesta so solídnou bilanciou 38-28-14.

V úvode vyraďovacej časti nastúpili olejári proti Winnipegu Jets a už už to vyzeralo na druhé vypadnutie v prvom kole v rade.  Po štyroch zápasoch totiž viedli Jets už 3:1. Zverenci Johna Mucklera sa ale dokázali vzchopiť a napokon si prerazili cestu do finále Smythovej divízie. Tam dostali šancu na repete série s Los Angeles z predošlej sezóny. Po štyroch zápasoch mal tentoraz hlavu v smútku Wayne Gretzky, pretože jeho bývalí spoluhráči vyradili kráľov s bilanciou 24:10.

Rozbehnutí Oilers vyradili v šiestich zápasoch aj Chicago Blackhawks a vo finále si zmerali sily s Bostonom Bruins.

Najdôležitejším zápasom série bol hneď ten prvý. V ňom výborne zachytal Ranford a gólom v predĺžení v čase 53:50 vyhrali olejári prvý duel v Bostone 3:2. Od tohto momentu už boli Messierovci nezastaviteľní a vybojovali si už svoj piaty Stanley Cup v posledných siedmich rokoch. Ranford si za svoje skvelé výkony v play-off vyslúžil Conn Smythe Trophy. Mark Messier získal v 22 zápasoch vyraďovacej časti 31 bodov, Kurri pridal 25 a Anderson ďalších 22.

Sezónu 1990/91 odohral Jari Kurri kvôli ťahaniciam okolo nového kontraktu v Európe. Miesto najproduktívnejšieho hráča Oilers ale Fínovi predsa len patrilo, keďže sa ho zmocnil Esa Tikkanen (69 bodov). Len o bod menej mal na svojom konte Petr Klíma, nasledovali Mark Messier a Joe Murphy. V základnej časti obsadil Edmonton tretie miesto v divízii, pričom zaznamenal vyrovnanú bilanciu 37-37-6.

Hneď prvé kolo play-off prinieslo veľkú drámu, keď o víťazovi série Edmonton – Calgary rozhodoval až siedmy zápas. Olejári ho napokon vyhrali 5:4 po predĺžení a vo finále Smythovej divízie sa tak mohli tešiť na ďalšiu kapitolu súbojov s Waynom Gretzkym. Po druhýkrát z troch prípadov bol úspešnejší kanadský tím, ktorý vyradil Kings v šiestich zápasoch. Vo finále Campbellovej divízie už ale naftári na Minnesotu Northstars nestačili.

Do sezóny 1991/92 už vstupoval Edmonton pod vedením nového trénera Teda Greena (v predošlej sezóne pôsobil ako asistent Mucklera).  Ešte dôležitejší bol ale definitívny rozpad slávnej dynastie. Jari Kurri sa totiž pobral za Gretzkym do Los Angeles, brankár Grant Fuhr a Glenn Anderson zamierili do Toronta a kapitán Mark Messier bol spoločne s Adamom Gravesom vymenený do NY Rangers.  Ťahúňmi pretransformovaného kádra sa stali Vincent Damphousse, Joe Murphy, Scott Mellanby, či Bernie Nichols.

Aj napriek výraznému oslabeniu sa olejárom nedarilo až tak zle. S bilanciou 36-34-10 postúpili do play-off z tretej priečky vo svojej divíziii a v šiestich zápasoch dokázali poraziť Los Angeles Kings i Vancouver Canucks. Vo finále Campbellovej Konferencie už ale nestačili na jastrabov z Chicaga a Blackhawks stačili na postup štyri zápasy.

Výpredaj Oilers pokračoval aj v sezóne 1992/93, kedy boli do NY Rangers vymenení Kevin Lowe a Esa Tikkanen. Do Edmontonu naopak prišli Doug Weight z Rangers, Todd Elik z Minnesoty, Igor Kravčuk z Chicaga, Brian Benning z Philadelphie a dokonca i prvý Slovák v histórii tohto klubu – Zdeno Cíger. Rodák z Martina prestúpil do Alberty z New Jersey Devils a v 37 zápasoch strelil deväť gólov, ku ktorým pridal pätnásť nahrávok.

Množstvo zmien si vyžiadalo prirodzenú daň. Nestabilizovaný tím vyhral len 26 zápasov, zatiaľ čo prehral až 50. Oilers sa tak vôbec po prvýkrát od svojho vstupu do NHL nedostali do play-off!

Novou nádejou Edmontonu sa stal v sezóne 1993/94 Jason Arnott, ktorý obsadil druhé miesto v hlasovaní o najlepšieho nováčika roka a v 78 zápasoch strelil 33 gólov, pričom na ďalších 35 nahral. Produktívnejším naftárom bol len Doug Weight (74 bodov). Skvelé tretie miesto v produktivite tímu obsadil Zdeno Cíger. V 84 stretnutiach vsietil Slovák 22 gólov a na ďalších 35 nahral.  Jeden zápas odohral i ďalší slovenský útočník – Zvolenčan Jozef Čierny. Do play-off však Oilers opäť nepostúpili, pričom tentoraz dosiahli bilanciu 25-45-14. V závere sezóny odišiel do NY Rangers Craig MacTavish a v drese jazdcov získal Stanleyho pohár.

Sezóna 1994/95 sa podobala tej predošlej. Pre štrajk bola základná časť skrátená na 48 zápasov a Edmonton vyhral 17 z nich. To na postup do vyraďovacej časti opäť nestačilo. Zdeno Cíger odohral len päť zápasov s bilanciou 2+2. Najproduktívnejšími hráčmi klubu boli opäť Doug Weight , Jason Arnott a Shayne Corson. V priebehu sezóny získali olejári z Vancouveru českého obrancu Jiřího Šlégra. Po skončení ročníku prišiel Edmonton o svojho kapitána Corsona, ktorý podpísal zmluvu so St. Louis Blues. V rámci kompenzácie ale získal kvalitného brankára Curtisa Josepha.

Svoju poslednú sezónu v drese Oilers odohral Zdeno Cíger v ročníku 1995/96. Pod vedením trénera Rona Lowa získal 70 bodov a stal sa po Weightovi druhým najproduktívnejším hráčom klubu. V druhej polovici sezóny sa mohol Edmonton spoliehať i na kvalitné výkony Mariusza Czerkawskeho, ktorý prišiel do Kanady z Bostonu.  Play-off ostalo i po štvrtýkrát v rade nedosiahnuteľnou métou, ale pozitívom bolo zabudovanie viacerých mladých hráčov do základného kádru. Jedným z nich bol Miroslav Šatan. Ten sa prepracoval do NHL po dvoch rokoch strávených na farme a v premiérovej sezóne získal v 62 zápasoch 35 bodov (18+17).

Poctivá práca trénera Rona Lowa priniesla ovocie v ročníku 1996/97. Miroslav Šatan začal sezónu ako olejár, ale dokončil ju už ako hráč Buffala Sabres. Hlavnými oporami Edmontonu boli brankár Curtis Jospeh a produktívne duo Doug Weight – Ryan Smyth, ktorým výdatne sekundovali i Kovalenko s Arnottom. Vyrovnaná bilancia 36-37-9 znamenala tretie miesto v Pacifickej divízii a postup do play-off po štyroch pôstnych rokoch.

V prvom kole sa odohrala jedna z najvzrušujúcejších sérií histórie klubu a Oilers to v súboji s vysokofavorizovaným Dallasom dotiahli až do rozhodujúceho siedmeho zápasu. V ňom si vytvorili Stars tlak, ale CuJo zastavil priam zázračne strelu Joa Nieuwendyka. O chvíľu neskôr strelil víťazný gól Todd Marchant, ktorý prekonal bývalého brankára Oilers Andyho Mooga. V druhom kole už ale bolo Colorado Avalanche nad sily kanadského tímu a po piatich zápasoch postúpili ďalej hráči z Denveru.

Po slabom úvode sezóny 1997/98 vykonal generálny manažér Glen Sather dve kľúčové zmeny. Jasona Arnotta vymenil do New Jersey za Billa Guerina a Briana Marchanta poslal do Tampy Bay za Romana Hamrlíka. V útoku tvrdili muziku Weight a Dean McAmmond a vo skvelej forme hral i obranca Boris Mironov. Spomínané výmeny dodali Edmontonu iskru a výsledkom bol postup do play-off s bilanciou 35-37-10.

V prvom kole vyraďovacej časti prehrávali olejári s Coloradom už 1:3 na zápasy. Potom sa ale Curtis Joseph premenil na skalopevnú pevnosť a vychytal tri víťazstvá v rade. V druhom rade sa však podarila Dallasu pomsta za predošlý ročník a po piatich dueloch sa tentoraz tešili texasania. Po sezóne podpísal Curtis Joseph ako voľný agent zmluvu s Torontom Maple Leafs a Edmonton prišiel o brankársku jednotku.

Po odchode Josepha dal Low v sezóne 1998/99 príležitosť Bobovi Essensovi, Michailovi Štalenkovi i Tommymu Salovi. Ani jeden z nich ale CuJa plnohodnotne nenahradil. V úvode ročníka sa navyše nemohli naftári spoliehať na najproduktívnejšieho hráča Douga Weighta. Taktovku ale našťastie prevzal do ruky Bill Guerin, ku ktorému sa pridali Josef Beránek a Mike Grier. Weight sa neskôr na ľad vrátil, ale kvôli zraneniu sa musel opäť porúčať. Veľkou stratou bol odchod obrancu Mironova, za ktorého získal kanadský klub z Chicaga Chada Kilgera, Ethana Moreaua a Christiana Laflamma. Oilers sa napokon pretrápili do play-off, kam postupovali z poslednej ôsmej priečky. V novovytvorenej Severozápadnej divízii obsadili druhé miesto. Slabá forma ale na silný Dallas v prvom kole stačiť nemohla a výsledkom boli štyri prehry v rade.

Pred ročníkom 1999/2000 nahradil na trénerskom poste Rona Lowa Kevin Lowe. Počas otváracieho zápasu zavítal do Edmontonu Wayne Gretzky, ktorého slávna 99-tka bola vyvesená pod strop haly. Na post jednotky v bráne sa prepracoval Švéd Tommy Salo, v útoku udávali tón Weight, Smyth, Selivanov a Guerin. V závere sezóny posilnil olejárov German Titov, odišli ale Pat Faloon, Josef Beránek, či Christian Laflamme.

S bilanciou 32-34-16-8 sa Edmonton zo siedmej priečky prebojoval do nadstavbovej časti, kde ho však čakal ďalší rýchly koniec. Po piatich súbojich sa totiž musel skloniť pred hviezdami z Dallasu.

Po sezóne opustil Oilers dlhodobý generálny manažér Glen Sather, ktorý sa ujal rovnakého postu v NY Rangers. Na jeho pozíciu sa posunul dovtedajší tréner Kevin Lowe, ktorý za nového kouča vymenoval Craiga MacTavisha.

Vo svojej prvej sezóne na poste generálneho manažéra vykonal Kevin Lowe viacero dôležitých rozhodnutí. S Dougom Weightom, Billom Guerinom a Ryanom Smythom odštartovali olejári do sezóny výborne a vplyv na to nemala ani neskoršia výmena Guerina do Bostonu. Ako protihodnotu získali Kanaďania Ansona Cartera. MacTavishovi zverenci obsadili druhé miesto, pričom bilancia 39-28-12-3 bola najlepšou za posledných 11 rokov. V play-off však prišla opäť nočná mora v podobe Dallasu. V priebehu šiestich rokov sa stretli s týmto súperom vo vyraďovacej časti už štvrtýkrát a dve víťazstvá na postup stačiť nemohli.

Doug Weight sa stal po sezóne voľným agentom a Oilers ho vymenili do St. Louis Blues za Jochena Hechta.

Aj napriek strate svojej najväčšej hviezdy pokračovali olejári v sezóne 2001/02 v solídnych výkonoch. O produktivitu tímu sa starali Mike Comrie, Anson Carter a Ryan Smyth, ku ktorým sa pridal v závere základnej časti Mike York. Ten prišiel do Edmontonu výmenou za Toma Potiho a Rema Murraya. Po Olympiáde sa však dostal Tommy Salo do krízy a vyraďovacia časť napokon unikla Oilers o dva body. Západná konferencia bola ale naozaj veľmi silná, o čom svedčí fakt, že Edmontonu nestačilo ani 92 bodov a pozitívna bilancia 38-28-12-4.

Sezóna 2002/03 nezačala najlepšie. Trénerovi MacTavishovi sa zranilo viacero opôr a Tommy Salo sa počas celej sezóny trápil. Aj napriek tomu však Oilers bojovali o účasť v play-off. Situácia sa ešte zhoršila v marci, kedy muselo vedenie priškrtiť rozpočet a zbavilo sa tak Janne Niinimuu a Ansona Cartera. Na ich miesto získalo mladších a lacnejších hráčov. Novými tvárami v tíme sa stali Radek Dvořák (prišiel z NY Rangers) a Brad Isbister (NY Islanders). Vo svojej premiérovej sezóne sa veľmi dobre uviedol Aleš Hemský, ktorý si mohol v Edmontone pohovoriť v rodnej reči okrem Dvořáka i s Jiřím Dopitom.

Aj napriek zníženiu rozpočtu dosiahli olejári v posledných 17-tich zápasoch základnej časti skvelú bilanciu 10-3-4-0 a to im zaručilo postup do play-off. Tam ich nemohol čakať žiaden iný súper ako starý známy Dallas Stars. Po dvoch prehrách v Texase vydreli Oilers doma víťazstvo 3:2, ale potom potom už v sérii dominoval Dallas. Od roku 1998 tak vypadol Edmonton s Dallasom už po piatykrát.

České rady v Edmontone sa ešte viac rozšírili v sezóne 2003/04, kedy do Alberty zavítal z Rangers Petr Nedvěd. Z pozície brankárskej jednotky začal pomaly Sala vytláčať Ty Conklin a v útoku tvrdili muziku hlavne Smyth s Dvořákom. Novou posilou sa stal skúsený Adam Oates. V 60-tich zápasoch ale získal len 18 bodov.

Oilers hrali od úvodu sezóny veľmi nevyrovnane. Po dvoch mesiacoch mali bilanciu 10-10-3. Vrcholom sezóny bol 22. november, kedy odohrali olejári pamätný zápase pod holým nebom. Ich súboj s Montrealom Canadiens vtedy sledovalo až 57 167 divákov, pričom na štadióne Commonwealth Stadium hráči doslova primŕzali k striedačkám.

V decembri vyhral Edmonton len 2 z 12-tich zápasov a keď sa k tomu pridal priemerný január a február, rozhodlo sa vedenie poslať preč Tommyho Sala. Svoju budúcnosť spojilo s Conklinom. V marci chytili naftári druhý dych a z pätnástich zápasoch prehrali len jeden. To už však bolo príliš neskoro a aj napriek mohutnému finišu im napokon play-off uniklo o dva body. 

Sezóna 2004/05 bola zrušená kvôli štrajku a po zavedení platového stropu nastali v NHL veľké zmeny. Prestupový kolotoč sa rozkrútil na plné obrátky a Edmonton neostal bokom.

Vedeniu Edmontonu sa podarilo v prestupových vodách uloviť dve veľké ryby. Zo St. Louis získali bývalého držiteľa Norrisovej trofeje Chrisa Prongera a z NY Islanders skúseného útočníka a zároveň dvojnásobného držiteľa Selkeho trofeje Michaela Pecu. V rámci týchto výmen opustili Albertu obranca Eric Brewer a útočník Mike York.

V prvých mesiacoch novej sezóny podávali ale zverenci Craiga MacTavisha nevyrovnané výkony. Brankár Ty Conklin prílišnou spoľahlivosou nevynikal a jeho partner Jussi Markkanen ešte na post stabilnej jednotky nedorástol. Edmonton skúšal i tretieho brankára Mika Morrisona, ale ani to k úspechu neviedlo. Oveľa lepšie to nevyzeralo ani v ofenzíve, ktorej velil Ryan Smyth. V úvode sa nevedeli chytiť ani Peca s Prongerom. V tom čase volali mnohí po hlave MacTavisha. Iní žiadali veľkú výmenu. Situácia sa ale postupom času zlepšovala a na konci decembra viedli olejári svoju divíziu s bilanciou 22-18-4.

Nevyrovnanosť však pokračovala i naďalej. Edmonton dokázal vyhrať jeden, či dva zápasy, ale potom nasledovali dve, či tri prehry. Koncom januára sa tak generálny manažér odhodlal k výmene a z Chicaga a Pittsburghu získal obrancov Jaroslava Špačeka a Dicka Tarnstroma. Títo hráči výrazne posilnili obrannú modrú, ale problémom bol ešte stále brankár. A v tom sa udiala majstrovská výmena. Z Minnesoty Wild získal Edmonton Dwayna Rolosona a z Bostonu útočníka Sergeja Samsonova.

Nové posily sa ukázali ako zásah do čierneho a Oilers ukončili základnú časť so ziskom 95 bodov. Na víťaza Severozápadnej divízie (Calgary) stratili desať bodov a do play-off postupovali z ôsmeho miesta. Výrazný podiel na tom mali mladí hráči Aleš Hemský, Shawn Horcoff a Jarrett Stoll, ktorí dosiahli svoje najlepšie sezóny v kariére, pričom získali 77,73 a 68 bodov. Svoju druhú najlepšiu základnú časť odohral Smyth.

V prvom kole bol Edmonton pasovaný v sérii s Detroitom Red Wings za outsidera.

Červené krídla boli čerstvými držiteľmi Prezidentskej trofeje a ako víťaz základnej časti si mali s Edmontonom, ktorý na poslednú chvíľu postúpil na úkor Vancoveru ľahko poradiť. V prvom zápase išlo všetko podľa predpokladov, hoci potreboval Detroit na víťazstvo 3:2 až predĺženie. Oilers ale odpovedali výhrou 4:2 a zrejme rozhodujúci moment série prišiel v treťom zápase, ktorý vyhrali MacTavishovci 4:3 po dvojnásobnom predĺžení. Red Wings potom vyhrali štvrtý duel a do Mototownu sa sťahovali mužstvá za stavu 2:2. Vysoká psychická odolnosť tímu z Alberty sa ukázala v posledných dvoch dueloch série. V piatom zápase vyhrali naftári 3:2 a v šiestom otočili stav z 3:4! Víťazný gól pritom strelil Aleš Hemský minútu pred koncom tretej tretiny. Po prvýkrát od roku 1998 sa teda stalo, že ôsmy tím dokázal vyradiť víťaza základnej časti. Celkovo sa to v histórii Stanleyho pohára prihodilo len sedemkrát.

V semifinále Západnej konferencie si poradil Edmonton v šiestich zápasoch so žralokmi zo San José. Tímu Sharks nepomohli ani najproduktívnejší hráč základnej časti Joe Thornton a najlepší strelec Jonathan Cheechoo. Oilers to však ľahké nemali. Po dvoch prehrách ich už totiž médiá odpisovali. Bod zlomu prišiel v treťom súboji, v ktorom podal famózny výkon Dwayne Roloson. „Rolie“ sa blysol najmä v druhom predĺžení fantastickým zásahom po šanci Cheechooa. Ten sa na jeho bránu rútil v úniku dvoch proti jednému. Olejári napokon tento duel gólom Shawna Horcoffa vyhrali a potom nasledovali už len víťazstvá. Kanadský tím vyhral postupne 6:3 (hoci prehrával 0:2 i 1:3), 6:3 a 2:0.

Postup cez San José znamenal, že sa Oilers stali prvým tímom, ktorý postupoval z ôsmej priečky konferencie a dokázal sa dostať až do finále Západnej konferencie od zavedenia súčasného formátu v roku 1994. Pre Edmonton to bola zároveň prvá účasť vo finále konferencie od roku 1992.

Vo finále Západnej konferencie narazili zverenci Craiga MacTavisha na šiesty nasadený tím Anaheim Mighty Ducks. Káčerom vytrhali perie v piatich zápasoch. Už od prvého zápasu fungoval Edmonton ako dobre naolejovaný stroj a po troch zápasoch viedol 3:0. Dôležitý bol najmä tretí súboj, v ktorom vyhrávali Ducks už 4:0, ale naftári na to dokázali odpovedať štyrmi gólmi v tretej tretine. Poistku v podobe piateho presného zásahu pridal Fernando Pisani a Oilers boli na pokraji postupu.

Po tom, čo v druhom zápase vybučali priaznivci kanadskú hymnu, pripravili kanadskí diváci pred domácim stretnutím veľkolepé divadlo. Hymnu mal pôvodne odspievať spevák Paul Lorieau, ale ten po prvom verši stíhol a nechal vyznieť mohutné hlasivky vypredanej arény. Slová „O Canada“ a nasledovný zvyšok hymny zneli nahlas ako nikdy predtým. Generálny manažér Kevin Lowe to neskôr nazval ako „extrémne špeciálny moment.“

Anaheim sa pokúsil zodvihnúť hlavu v štvrtom zápase, ktorý vyhral 6:3, ale piaty zápas vyhrali hráči z Alberty 2:1 a po siedmykrát v klubovej histórii sa ocitol Edmonton v boji o Stanleyho pohár.

Oilers sa vrátili do finále po prvýkrát od roku 1990, kedy získali svoju poslednú striebornú trofej. Zároveň sa stali najčastejším držiteľom trofeje Clarenca S. Campbella, ktorú získalu už po siedmykrát.

Edmonton mal pred finálovou sériou s Carolinou Hurricanes šancu stať sa prvým kanadským držiteľom Stanleyho pohára od roku 1993, kedy sa to podarilo Montrealu Canadiens. Po prvýkrát v histórii NHL sa navyše vo finálovej sérii stretli dva tímy, ktoré kedysi hrali v bývalej WHA.

V prvom finálovom zápase prehrali Oilers 4:5. Ešte v druhej tretine pritom viedli 3:0 a po dvoch tretinách bol stav 3:1. Hurikáni dokázali otočiť na 4:3, ale to ešte Kanaďanov nezložilo a stav dokázali opäť zrovnať. Rozhodujúci moment zápasu a možno i celej série sa zrodil 32 sekúnd pred koncom, kedy si obranca Jason Smith nerozumel s brankárom Ty Conklinom a toto nedorozumenie využil Rod Brind´Amour. Kapitán Caroliny sa zmocnil puku za bránou a pohodlne ho zasunul do prázdnej brány Edmontonu. Conklin nahradil šesť minút pred koncom Dwayna Rolosona. Opora Oilers si totiž poranila koleno a do finálovej série už viac nezasiahla.

Prvý duel priniesol aj jeden historický moment. Obranca Chris Pronger sa stal prvým hráčom, ktorému sa vo finálovej sérii podarilo premeniť trestné strieľanie. Predtým mal podobnú šancu v roku 1994 Pavel Bure z Vancouveru. Brankára NY Rangers Mika Richtera ale neprekonal.

Po zápase stál tréner MacTavish pred ťažkou dilemou: postaviť do brány Conklina, ktorého psychika bola naštrbená nešťastným gólom, alebo Jussiho Markkanena, ktorý mal za sebou dlhú pauzu.

Druhý zápas vyhrala Carolina 5:0, ale v tom treťom sa vrátil Edmonton späť do hry. Rozhodol o tom kontroverzný gól Ryana Smytha, po ktorom vyhrali olejári 2:1. Za prvú hviezdu zápasu bol vyhlásený Jurri Markkanen, ktorý sa stal už tretím brankárom Edmontonu v play-off.

Štvrtý zápas sa stal korisťou Caroliny, ktorá vyhrala gólmi Stillmana a Recchiho 2:1 a v sérii sa ujala vedenia 3:1. Na zisk Stanley cupu jej teda stačilo jedno víťazstvo. V neľahkej situácii sa Edmonton vzchopil a v piatom stretnutí získal veľmi cenné víťazstvo 4:3 na ľade súpera. Rozhodujúci gól pritom strelil v predĺžení a dokonca v oslabení Fernando Pisani. Posledný domáci súboj sezóny vyhrali olejári presvedčivo 4:0 a zrovnali tak stav série na 3:3. O všetkom tak rozhodol siedmy zápas.

Ten sa odohral v Caroline a lepšie ho zvládli domáci hokejisti. Hurricanes sa ujali po góloch Aarona Warda a Františka Kaberleho vedenia 2:0. Iskierku nádeje vykresal v druhej minúte záverečnej tretiny Fernando Pisani, ale potom zatiahol brankár hurikánov Cam Ward roletu a gól už za svoj chrbát nepustil. Definitívnu poistku naopak pridal minútu pred koncom Justin Williams a sen o zisku Stanleyho pohára sa tak hráčom Edmontonu rozplynul.

Po sezóne opustil Edmonton nečakane jeho najlepší obranca Chris Pronger, ktorý sa pobral do Anaheimu výmenou za Joffreyho Lupula a mladého Ladislava Šmída. Z Kanady odišli aj viaceré ďalšie opory tímu: Jaroslav Špaček podpísal zmluvu s Buffalom, Sergej Samsonov s Montrealom, Michael Peca s Torontom a Georges Laraque s Phoenixom. Odišiel aj brankár Ty Conklin, ktorý sa pobral do Columbusu.

Pozitívom bolo ale podpísanie viacerých dlhodobých kontraktov. Olejármi tak i v nasledujúcich sezónach budú Fernando Pisani, Dwayne Roloson, Shawn Horcoff, Jarrett Stoll, či Aleš Hemský. Český útočník podpísal šesťročný kontrakt, ktorý mu zaručí 24,6 mil. dolárov.

Z Bostonu prišiel výmenou za Samsonova center Marty Reasoner, z ruskej ligy obranca Jan Hejda a posilou bude i obranca Daniel Tjarnqvist z Minnesoty. Okrem toho podpísal klub zmluvu so svojou bývalou prvou voľbou v drafte – Rusom Alexejom Michnovom.

Logá Edmontonu Oilers:

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tréneri: (17)
Ray Kinasewich 1972/73
Bill Hunter 1972/73
Brian Shaw 1973/74-1974/75
Bill Hunter 1974/75
Clare Drake 1975/76
Bill Hunter 1975/76
Bep Guidolin 1976/77
Glen Sather 1976/77-1979/80
Bryan Watson 1980/81
Glen Sather 1980/81-1988/89
John Muckler 1989/90-1990/91
Ted Green 1991/92-1993/94
Glen Sather 1993/94
George Burnett 1994/95
Ron Low 1994/95-1998/99
Kevin Lowe 1999/00
Craig MacTavish 2000/01-do dnes


Štadióny: (2)
Edmonton Gardens 1972/73-1973/74
Rexall Place* 1974/75-do dnes
*-pod názvom  Northlands Coliseum 1979-1996, Edmonton Arena 1996-1998, & Skyreach Centre 1998-2003

Víťazi Stanleyho pohára: (5)
1984, 1985, 1987, 1988, 1990

Finalisti Stanleyho pohára: (7)
1983, 1984, 1985, 1987, 1988, 1990, 2006

Finále konferencie: (9)
1983, 1984, 1985, 1987, 1988, 1990, 1991, 1992, 2006

Prezidentské trofeje: (2)
1986, 1987

Divízne tituly: (6)
1982, 1983, 1984, 1985, 1986,
1987

Účasť v play-off: (20)
1980, 1981, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991, 1992, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2003, 2006

Členovia Siene slávy:(7)
Paul Coffey D 1980-1987
Grant Fuhr G 1981-1991
Wayne Gretzky C 1978-1988
Jari Kurri RW 1980-1990
Jacques Plante G 1974/75
Glen Sather tréner 76-80, 80-89, 93/94
Norm Ullman C 1975-1977

Vyradené čísla: (5)
  3 Al Hamilton D 1972-1980
  7 Paul Coffey D 1980-1987
17 Jari Kurri RW 1980-1990
31 Grant Fuhr G 1981-1991
99 Wayne Gretzky C 1978-1988

Kapitáni: (14)
Al Hamilton 1972/73-1975/76
Glen Sather 1976/77
Paul Shmyr 1977/78-1978/79
Ron Chipperfield 1979/80
Blair MacDonald 1980/81
Lee Fogolin 1980/81-1982/83
Wayne Gretzky 1983/84-1987/88
Mark Messier 1988/89-1990/91
Kevin Lowe 1991/92
Craig MacTavish 1992/93-1993/94
Shayne Corson 1993/94-1994/95
Kelly Buchberger 1995/96-1998/99
Doug Weight 1999/00-2000/01
Jason Smith 2001/02-do dnes

Jack Adams Award: (1)
1986 Glen Sather

Lady Byng Trophy: (2)
1980 Wayne Gretzky C
1985 Jari Kurri RW

Norris Trophy: (2)
1985 Paul Coffey
1986 Paul Coffey

Vezina Trophy: (1)
1988 Grant Fuhr

Hart Trophy: (9)
1980 Wayne Gretzky C
1981 Wayne Gretzky C
1982 Wayne Gretzky C
1983 Wayne Gretzky C
1984 Wayne Gretzky C
1985 Wayne Gretzky C
1986 Wayne Gretzky C
1987 Wayne Gretzky C
1990 Mark Messier C

Conn Smythe: (4)
1984 Mark Messier LW
1985 Wayne Gretzky C
1988 Wayne Gretzky C
1990 Bill Ranford G

Najlepšia sezóna:
WHA: 1978/79 (48-30-2, 98 bodov)
NHL: 1982/83 (57-18-5, 119 bodov)

Najhoršia sezóna:
  WHA: 1975/76 (27-49-5, 59 bodov)
NHL: 1993/94 (26-50-8, 60 bodov)

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář