Ottawa Senators - pôvodný klub
Pôvodný klub Ottawa Senators (známy aj ako Silver Seven) pôsobil od roku 1893 do roku 1934 a získal celkovo desať Stanleyho pohárov. Po roku 1934 sa presťahoval do St. Louis.
Klubovými farbami pôvodných senátorov boli červená, čierna a biela. Hokejisti Ottawy hrávali v rokoch 1907 až 1920 v hale Dey´s Arena a od roku 1920 do roku 1934 v Ottawa Arena.
Mužstvo Ottawa Senators pôsobilo vo viacerých ligách ako boli Amateur Hockey Association, Canadian Amateur Hockey League, National Hockey Association a NHL.
Prvým organizovaným hokejovým tímom v Ottawe bol Ottawa Hockey Club, ktorý bol založený v roku 1884 počas Montrealského zimného karnevalu. Tento tím mal v logu vojenský emblém a tak ho prezývali “generáli”. Práve Generals prispeli v roku 1886 k vzniku prvej organizovanej ligy v Kanade, ktorá sa nazývala AHA (Amateur Hockey Association). Okrem toho pomohli v roku 1890 založiť OHA (Ontario Hockey Association) a v oboch ligách hrali až do sezóny 1896/96. V roku 1893 prehrali Generals v boji o titul s klubom Montreal AAA, ale 22. marca 1894 vyzvali práve tento tím na odvetu v rámci prvého súboja o Stanleyho pohár. Ottawa sa ujala gólom Chaunceya Kirbyho vedenia 1:0, ale Montreal potom vsietil tri góly a získal pohár pre seba. Nasledujúcich desať rokov Generals o Stanley Cup nebojovali, keďže ich liga CAHL trvala príliš dlho a na výzvu o Stanley Cup už nemali čas.
V roku 1902 sa Generals pretransformovali na Ottawu Senators. Práve vtedy predstavili aj nové červeno-čierno-biele dresy. Aj keď sa oficiálne nazývali senátormi, médiá a fanúšikovia nazývali klub Silver Seven, pretože majiteľ klubu platil hráčom striebornými nugetami (aj keď mali ešte oficiálne amatérsky štatút). V tom čase bol hokej navyše hrou, v ktorom proti sebe bojovalo sedem hráčov. Hokejisti Silver 7 mali veľkú útočnú silu, ale ako jeden z mála tímov dokázali aj kvalitne brániť. V marci 1903 získali konečne svoj prvý Stanley Cup, keď porazili Montreal Victorias so skóre 9:1. Krátko na to ich vyzvali na súboj Rat Portage Thistles, ale vo dvoch stretnutiach boli opäť úspešní Senators.
Nasledovala veľmi úspešná séria a Silver Seven získali ďalšie Stanleyho pohára. V roku 1904 vyradili Toronto Marboros, Montreal Wanderers i Brandon Wheat Kings, o rok na to si poradili s mužstvom Dawson City Nuggets z Yukonu vo dvoch zápasoch so skóre 23:2 a Frank McGee nastrieľal v jednom zápase 14 gólov. Na obhajobu Dawsonu treba povedať, že tento tím cestoval do Ottawy ťahaný snežnými psami, neskôr presedlal na loď i vlak. V marci 1905 prišlo prvé varovanie, keď Silver Seven prehrali prvý zápas s Rat Portage Thistles, ale napokon získali pohár v trojzápasovej sérii. O majstrovskú šnúru prišla Ottawa v roku 1906, kedy prehrala s Montrealom Wanderers 10:12 na skóre. V prvom zápase vyhral Montreal 9:1, v druhom Ottawa 9:3. Práve tento ročník spôsobuje rozpory v údajoch o tom, či získali Senators desať, alebo jedenásť Stanley Cupov. Pred sériou proti Wanderers totiž vyhrala Ottawa prvý boj o pohár proti Queens Univerzity i Smith Falls. Sieň slávy NHL ale oficiálne hovorí o desiatich Stanleyho pohároch Ottawy a tak sa tento titul nepočítal.
Od sezóny 1908/09 už ľudia prestali nazývať Ottawu Silver Seven a akceptovali oficiálny názov Senators. Práve v roku 1909 získala Ottawa ďalší Stanley Cup, keď vyhrala ECAHA a tentoraz nemala vyzývateľa. Bol to zároveň titul, ktorý ukončil éru amaterizmu v boji o Stanley Cup.
Prvá svetová vojna poznamenala aj kluby NHA a tak angažovali Senators superhviezdu z ligy PCHA Franka Nighbora. Počas vojnových rokov neskončila Ottawa na horšom ako druhom mieste. V roku 1917 odišli Canadiens, Senators, Montreal Wanderers a Quebec Bulldogs z NHA a založili NHL.
Senators potom vyhrali ďalšie štyri Stanleyho pohár, pričom v troch prípadoch sa presadili proti klubom zo západnej ligy. Svoj posledný pohár získali po finálovej sérii v roku 1927, kedy porazili Boston Bruins. Bol to zároveň prvý rok, v ktorom platilo, že klub, ktorý nehral v NHL nemal právo na vyzvanie šampióna na boj o titul. Až do spomínaného roku 1927 bola Ottawa Senators klubom, ktorý vyhral najviac zápasov a najviac titulov ako ktorýkoľvek organizovaný hokejový klub.
Po roku 1927 prišiel ústup z pozícií. Z klubu odišlo viacerých kľúčových hráčov a najväčšia legenda Senators Cy Denneny už javila známky vysokého veku. Za celú sezónu strelil Cy len tri góly, hoci predtým patril medzi obávaných kanonierov. Brankár Alex Connell mal síce výbornú bilanciu, keď vychytal šesť shutoutov a inkasoval len 1,3 gólu na zápas, ale Senators skončili až na treťom mieste kanadskej divízie. V play-off ich vyradili v štyroch zápasoch Montreal Maroons. O rok neskôr skončili Cy Denneny i Punch Broadbent a Ottawa sa už nedostala ani do play-off. V tom čase sa začalo hovoriť o sťahovaní klubu.
V čase rozšírenia NHL do USA jednoducho stratili fanúšikovia Ottawy záujem. Počas sezóny mali dobré návštevy len počas súbojov proti Montrealu Canadiens, Montrealu Maroons a Torontu Maple Leafs. Inak chodili na domáce zápasy veľmi malé návštevy. Ottawe nepomáhali ani príchody výborných hráčov ako boli Art Gagne, Dan Cox a nováčikovia Wally Kilrea a Syd Howe.
V sezóne 1930/31 sa finančné problémy prehlbovali a Senators predali Kinga Clancyho do Toronta Maple Leafs za 35 000 dolárov. Do Philadelphie Quakers následne predal klub ďalšie opory – Syda Howa, Allana Shieldsa a Wally Kilreu. Slabá návštevnosť bola odzrkadlením slabej hry Senators a v tejto sezóne skončila Ottawa na poslednom mieste s mizernou bilanciou 10-30-4.
Keď videlo vedenie NHL obrovské finančné problémy Ottawy, ale aj Philadelphie Quakers, zaviedlo platový strop vo výške 70 000 dolárov a žiaden hráč nesmel dostávať viac ako 7500 dolárov. Klesli aj ceny vstupeniek a najdrahšie lístky na hokej v NHL stáli 3 doláre, pričom vo väčšine štadiónov sa dostali diváci na hokej len za 50 centov.
V ročníku 1932/33 vstúpili do ligy senátori s novým zanietením a na trénerskú lavičku sa postavil Cy Denneny. Do klubu sa vrátili hráči ako Syd Howe, Hec Kilrea a Frank Finnigan. Návrat Senátorov sledovalo 8000 divákov, ale postupne začali návštevy opäť klesať a finančne sužovaný tím skončil sezónu s bilanciou 11-27-10.
O rok na to skončila Ottawa opäť posledná, keď vyhrala len 13 zápasov. 15. marca 1934 odohrali Senators pred zrakmi 6500 divákov svoj posledný zápas v NHL. Historicky posledný gól vsietil Frank Finnigan a Sens podľahli New Yorku Americans 2:3.
Nasledoval predaj klubu do St. Louis. Vedenie NHL tento obchod najprv povoliť nechcelo, pretože vstup St. Louis Eagles do ligy zvýšil cestovné vzdialenosti. Keďže však ale NHL nechcela prísť o jeden z klubov (predtým totiž skončila Philadelphia Quakes), tak napokon presun umožnila. Eagles však aj tak vydržali v NHL len jednu sezónu.
Posledným aktívnym hráčom bývalých Senators bol William Hollett, ktorý odohral svoj posledný zápas v NHL v roku 1946. V tom čase hral aj Syd Howe, ale ten už v play-off nenastúpil.
Mesto Ottawa potom čakalo na návrat profesionálneho hokeja takmer 40 rokov a fanúšikovia ľadového športu sa museli uspokojiť s krátkodobým pôsobením dvoch klubov vo WHA – v sezóne 1972/73 to boli Ottawa Nationals a v roku 1976 Ottawa Civic.
Dlhé čakanie Ottawy sa skončilo v roku 1992, kedy do NHL vstúpil v rámci expanzie nový klub Ottawa Senators. Na procese rozširovania ligy sa vtedy podieľal i bývalý senátor Frank Finnigan, ktorého číslo 8 bolo zároveň vyradené a nesmie sa používať ani v súčasnom tíme. Hneď niekoľko ulíc v okolí haly Scotiabank Place nesie meno po hráčoch pôvodného klubu a aj nový tím používa rovnaké klubové farby. Nový klub Ottawa Senators je už však novou organizáciou s vlastnou históriou. Na tú sa pozrieme nabudúce...
Rekordy starej Ottawy Senators:
• Zápasy: Frank Finnigan, 368
• Góly: Cy Denneny, 245
• Nahrávky: Denneny, 67
• Body: Denneny, 312
• Trestné minúty: George Boucher, 604
• Počet zápasov brankárov: Alec Connell, 293
• Víťazstvá brankárov: Connell, 158
• Shutouty: Connell, 70
Zoznam finálových účastí Ottawy Senators v bojoch o Stanleyho pohár:
• 1903- Ottawa Silver Seven porazili Montreal Victorias - 7 & 8 marca (1-1, 8-0) a porazili Rat Portage Thistles 12 & 14 marca).
• 1904- Ottawa Silver Seven porazili Winnipeg Rowing Club - 30. december, 1903, 1. január, & 4 (9-1, 2-6, 2-0) a porazil Toronto Marlboros 23 & 25. február (6-3, 11-2) porazil Montreal Wanderers 2. marca (5-5- Montreal ) a porazil Brandon Wheat Kings 9 & 11. marca (6-3, 9-3).
• 1905- Ottawa Silver Seven porazili Dawson City Nuggets 13 & 16. január (9-2, 23-2) a Rat Portage Thistles 7, 9, & 11 marec (3-9, 4-2, 5-4)
• 1906- Ottawa Silver Seven porazili Queen's University 27, & 28 . februára (16-7, 12-7) a Smiths Falls 6 & 8. marca (6-5, 8-2).
• 1906- Montreal Wanderers porazili Ottawa Silver Seven 14, & 17 marec (9-1, 3-9 (rozhodlo skóre)).
• 1909- Ottawa Senators bez vyzývateľa
• 1910- Ottawa Senators porazili Galt 5, & 7. január (12-3, 3-1) a Edmonton Eskimos 18, & 20. január (8-4, 13-7).
• 1911- Ottawa Senators porazili Galt 13. marca 7-4, a Port Arthur 16 13-4 marca.
• 1915- Vancouver Millionaires porazili Ottawa Senators 22, 24, & 26. marca (6-2, 8-3, 12-3).
• 1920- Ottawa Senators porazili Seattle Metropolitans 22, 24, 27, 30 marca, & 1. Apríla (3-2, 3-0, 1-3, 2-5, 6-1).
• 1921- Ottawa Senators porazili Vancouver Millionaires 21, 24, 28, 31,marca & 4. Apríla (1-2, 4-3, 3-2, 2-3, 2-1).
• 1923- Ottawa Senators porazili Vancouver Maroons 16, 19, 23, & 26 marca (1-0, 1-4, 3-2, 5-1) a Edmonton Eskimos 29, & 31 marca (2-1, 1-0).
1927- Ottawa Senators porazili Boston Bruins 7, 9, 11, 13. apríl (0-0, 3-1, 1-1, 3-1).
Členovia Siene slávy:
• Clint Benedict
• George Boucher
• Punch Broadbent
• King Clancy
• Sprague Cleghorn
• Alex Connell
• Bill Cowley
• Jack Darragh
• Cy Denneny
• Eddie Gerard
• Syd Howe
• Billy Gilmour
• Percy Lesueur
• Frank McGee
• Frank Nighbor
• Harvey Pulford
• Alf Smith
• Hooley Smith
• Bruce Stuart
• Marty Walsh
• Harry Westwick
• Thomas Franklin Ahearn (majiteľ)
Kapitáni tímu:
• Harvey Pulford, 1902-1906
• Bez kapitána, 1906-08
• Bruce Stuart, 1908-1911
• Marty Walsh, 1911-1912
• Bez kapitána, 1912-1916
• Jack Darragh, 1916-1919
• Eddie Gerard, 1919-1923
• Cy Denneny, 1923-1926
• George Boucher, 1926-1928
• King Clancy, 1928-1930
• Frank Finnigan, 1930-31, 1932-33
• Syd Howe, 1933-1934