Phil Housley - najnovší člen Siene slávy Buffala Sabres
Keď sa Phil Housley po prvýkrát objavil na scéne NHL, konkrétne v kempe Buffala Sabres v roku 1982, musel toho dokázať veľa. Nielen svojim spoluhráčom ale celej lige.
Keď sa však Housley postavil zoči-voči konkurencii, všetky pochybovačné otázky zmizli.
„Spomínam si na moment, keď Scotty Bowman (vtedajší tréner a gen. manažér Sabres) draftoval tohto osemnásťročného chlapca,“ hovorí Lindy Ruff, ktorý s Philom v Buffale hrával a momentálne je trénerom šablí. „Vtedy som si nebol istý, či vôbec Scotty premýšľa. O hráčoch na vysokých školách som toho veľa nevedel a už vôbec som si nemyslel, že by mohol tento mladík naskočiť priamo do NHL. Keď som ho navyše zbadal v tréningovom kempe, tak som pochyboval o tom, či dokáže prežiť vo fyzicky tvrdom prostredí NHL.“
„Z fyzického hľadiska bol malý a najmä na vrchnej časti svojho tela mal pred sebou veľa práce. Keď však naskočil na ľad, tak to bol úplne iný príbeh. Na ľade priam lietal. Navyše sa dokázal uhýbať tvrdým úderom. Phil narábal fantasticky s pukom a už vo svojej prvej sezóne si vydobyl rešpekt spoluhráčov.“
Housley odohral vo svojej kariére 21 sezón v NHL a stal sa najproduktívnejším americkým obrancom v histórii ligy. K 338 gólom pridal 894 nahrávok a celkovo tak nazbieral 1232 bodov.
Bývalý obranca vyznačujúci sa ofenzívnym štýlom hry je teraz už aj najnovším členom Siene slávy Buffala Sabres. Slávnostný ceremoniál pri tejto príležitosti sa uskutočnil pred zápasom s Ottawou Senators. Šiesty hráč vstupného draftu z roku 1982 zaznamenal počas ôsmich sezón v Buffale 178 gólov a 380 asistencií.
"Je skvelé byť opäť v Buffale," povedal Housley počas slávnostnej ceremónie, v rámci ktorej mu ďalšia z klubových legiend Gilbert Perreault odovzdala striebornú šabľu. Bývalý americký reprezentant opustil Buffalo po skončení sezóny 1989/90 a ďalších trinásť rokov strávil vo Winnipegu, St. Louis, Calgary, New Jersey, Washingtone, Chicagu a Toronte, ale nikde nezotrval tak dlho ako v Buffale.
"Phil Housley ponúkol počas svojej kariéry fanúšikom Sabres mnoho dôvodov na radosť,“ povedal šéf Siene slávy Sabres Bob Swados. „S jeho menom sa spája veľa krásnych spomienok a sme veľmi šťastní, že sme ho mohli uviesť do našej Siene slávy.“
„Som veľmi šťastný, že som sa mohol stať členom špeciálnej skupiny, v ktorej sú fantastickí ľudia, vrátane legendárneho Scottyho Bowmana,“ povedal Housley. „Scotty a Sabres mi dali šancu na prechod zo školského hokeja v Minnesote do NHL a ja na to nikdy nezabudnem.“
Housley bol draftovaný v roku 1982 priamo z vysokej školy v St. Paul, pričom bol celkovou šestkou draftu.
„Sabres predstavovali skvelý klub pre môj úvod,“ spomína Housley. „V Buffale som začínal po boku veľkých hráčov, ako boli Gilbert Perreault, Mike Foligno, Mike Ramsey, Craig Ramsay a Larry Playfair. A o Scottym by som mohol hovoriť donekonečna. Bol to jeden z najlepších trénerov, akých som vo svojej kariére mal. Seymour a Northrup Knoxeovci boli navyše skvelými majiteľmi klubu. K svojim hráčom pristupovali fantasticky.“
Housley vedel, že o jeho draft sa zaujímali aj iné kluby.
„Ja som si v skutočnosti nemyslel, že ma vyberú práve Sabres. Myslel som si, že si ma ako deviateho v poradí vyberie Calgary. Keď po mne ako po šestke siahlo Buffalo, tak som bol veľmi prekvapený.“
Veľkým otáznikom vtedy bolo, či môže 18-ročný Housley naskočiť priamo do NHL.
„Ja sám som si nebol istý až do mája 1982, kedy ma požiadali o účasť v americkej reprezentácii,“ pokračuje Phil, ktorý bol neskôr častým členom amerického výberu a v roku 2002 vybojoval striebornú medailu na Olympiáde v Salt Lake City. „V tom čase som odcestoval s reprezentáciou USA na majstrovstvá sveta vo Fínsku. Hral som tam proti silnej Kanade, za ktorú hrali Wayne Gretzky a Bobby Clarke. Pomyslel som si, že som sa proti nim presadil celkom dobre. A to isté si mysleli aj v Sabres.“
Housley však vedel, že najväčšia výzva príde ešte len po podpise kontraktu so šabľami.
„V prvom prípravnom kempe Sabres som pracoval veľmi tvrdo. Nechcel som sa totiž prepadnúť do nižšej ligy. Vedel som, že vzhľadom na moju výšku sa ma budú pokúšať súperi dostať častejšie, ako som bol zvyknutý dovtedy. Mal som však troch spoluhráčov, ktorí ma chránili. Boli nimi Mike Foligno, Lindy Ruff a Larry Playfair. A vďaka nim mi to vyšlo.“
Jedným zo súperov, ktorých Phil okamžite zaujal bol Denis Potvin. Ten získal s New Yorkom Islanders štyri Stanleyho poháre a bol podobne ofenzívnym obrancom ako Housley.
"Na Philovi ma najviac zaujalo jeho skvelé korčuľovanie,“ hovorí Potvin. „Bol to moderný obranca, ktorý pracoval s pukom doslova majstrovsky. Hral v ére, ktorá umožňovala tvrdé údery. Ale on narážaný nebol. Dokázal sa im totiž uhýbať. Puk odohral ešte pred tým, než ho stihli naraziť. A bol veľmi univerzálny. Scotty ho občasne používal aj ako útočníka. Do ofenzívy Sabres zapadol výborne. Práve vďaka tomu vydržal v NHL tak dlho.“
Housley bojoval o vytúžený Stanley Cup 21 sezón. Na striebornú trofej však nikdy nesiahol.
"Mal som veľké šťastie, veď som mohol odohrať až 21 sezón,“ tvrdí Housley, ktorý nastúpil v šiestich Zápasoch hviezd. „Miloval som hru a o Stanleyho pohár som bojoval často. V posledných dvoch sezónach v Chicagu to ale nebolo ľahké. S manželkou som sa dohodol, že naše dcéry budú vyrastať v Minnesote a podľa toho som si musel zariadiť svoj život. V posledných dvoch rokoch som teda neustále lietal medzi Chicagom a Minnesotou. Chcel som byť súčasťou rodiny.“
"Zároveň som jasne vedel, že ak skončím, tak to musí byť moje rozhodnutie. Médiá písali, že už o mňa nie je záujem, ale to nebola pravda. Minimálne dva kluby ma žiadali o začatie 22. sezóny. Ja som už toho ale mal dosť. Rozhodol som sa pre rodinu a tak som ukončil kariéru.“
Housley má momentálne 42 rokov a s manželkou Karin i štyrmi deťmi žije v St. Mary´s Point v Minnesote. Už tretí rok je zároveň hlavným trénerom v univerzitnom klube v Stillwater. Ako asistent pomáhal americkej juniorskej reprezentácii na MS do 20 rokov vo Švédsku.
„Trénovanie mladých hráčov si naozaj užívam. Snažím sa pomáhať talentom z Minnesoty. Veľa z nich ale odchádza za školou do iných miest. Na MS do 20 rokov som sa snažil vrátiť americkému hokeju to, čo mi dal on predtým. V reprezentácii som prežil pekné roky a teraz sa chcem odvďačiť.“
Na záver Housley spomína na radu, ktorú mu pred rokmi poskytol jeho spoluhráč Gilbert Perreault.
„Raz sme cestovali autobusom na hotel. Bolo to v úvode mojej kariéry. Zhovárali sme sa s Gilbertom. Už ani neviem, či sme sa bavili o strieľaní gólov, alebo o svetových problémoch. Dal mi však jednu radu. Povedal mi, že si mám užívať chvíle strávené v NHL, pretože tu mi nikto nič nezaručí. Povedal mi, že moja kariéra môže skončiť veľmi rýchlo. Vtedy som si vravel: „Čo mi to ten starý chlap rozpráva?“ Mal však pravdu. Teraz je moja kariéra minulosťou a ja hovorím mojim zverencom presne to isté. Ostáva mi len veriť, že ma aj počúvajú,“ dodal Phil Housley.